Tvorba Martina Bašistu ocenená na Festivale Divadla Mladých

Martin Bašista, študent divadelnej dramaturgie a réžie FDU, je tiež režisérom a vedúcim divadelného súboru Na skok v Raslaviciach. "Realizácia Troch sestier bola blesková. V hre, ktorá je v šarištine, účinkujú iba tri herečky – tri 'śestri', čo nám umožňovalo skúšať. Za obeť padla predloha od Antona Pavloviča Čechova, z ktorej sme si vzali naozaj len málo. Podstata hry je založená na neschopnosti človeka urobiť krok vpred. Postavy sa 'krútia' vo víre času, ktorý im prináša príjemné chvíle, ale aj momenty, na ktoré by človek najradšej hneď zabudol. Dej sme vsadili do bežného dedinského prostredia," priblížil Bašista.
Tri śestry
Martin Bašista na motívy Antona Pavloviča Čechova
Divadelný súbor NA SKOK Raslavice
Technická spolupráca: Andrej Hudáček
Hudobná spolupráca: Gabriel Mačejovský
Réžia, dramaturgia, scénografia, kostýmy: Martin Bašista
Hrajú: Oľga – Anežka Hudáčková, Máša – Tímea Bučková, Irina – Aneta Salokyová
S inscenáciou TRI ŚESTRI v réžii Martina Bašistu divadelný súbor Na skok získal Zlaté pásmo (a návrh na postup na Scénickú žatvu) a tiež Individuálne ocenenie za kolektívny herecký výkon v inscenácii TRI ŚESTRI. Blahoželáme!
→Výsledková listina Festivalu Divadla Mladých (FEDIM) 2022
→Rozhovor s Martinom Bašistom o príprave inscenácie TRI ŚESTRI

Recenzia Zuzany Galkovej na predstavenie uverejnená vo festivalovom denníku II.:
Známu Čechovovu klasiku o neschopnosti vymaniť sa zo zažitých vzorcov súbor z Raslavíc preniesol na šarišský valal. Mášu, Oľgu a Irinu režisér Martin Bašista vyzliekol z mušelínu a navliekol ich do kroja. Miesto samovaru stoja na javisku tri maľované vedrá, a na miesto popíjania ruského čaju sa tu rajbe švábka. V aréne pri zatiahnutej opone stoja okrem vedier na javisku tri kufre a tri stoličky. A to je všetko. Bohaté kroje vyplnia zvyšok. Vzletné filozofovanie o nekonečnej šírke ruskej duše v prepise do šarištiny a značnej úprave nie je o nič hlbšie, ale ani plytšie ako zemiaková brázda. A ak šírku ruskej čechovskej duše určujú višňové sady či brezové lesy, tak tú slovenskú možno pokojne merať zemiakovými poliami. Lebo z tej brázdy, čo si človek za traktorom vychodí, sa veru občas ťažko vychádza. Všetky tie návštevy, ktoré do domu Prozorovovcov u Čechova chodia, obstarajú raslavické tri sestry samy. Miesto návštev prichádzajú listy. A tak čechovovská bezútešnosť dostáva nový rozmer. Trom sestrám z valala nezostáva nič iné, iba spomínať a točiť sa v kruhu spomienok, umárajúci ale bezpečný stereotyp. Máša, Oľga a Irina v bohatom zdobenom kroji tak zvláštne pripomínajú akúsi parafrázu na ruské matriošky. A spôsob, akým príbeh z pera Čechova prepisujú a rozprávajú, mechanizmus matriošky vlastne pripomína tiež. Vždy sa vylúpne vlastne to isté opakovanie situácie len s istou obmenou a vo výraznejšej štylizácii. Vo výsledku sa tak pozeráme na šikovnú parafrázu Čechovových Troch sestier, presnejšie na niečo, čo možno označiť ako „Čechov meets Ťapákovci“. A na počudovanie toto na prvý pohľad bizarné spojenie funguje, pretože ponúka zvláštne presný komentár o Slovákoch. A hoci úplne lichotivý nie je, rozhodne neuráža, len presne pomenúva. A že namiesto do Moskvy chcú tie tri z Raslavíc ísť do Ameriky? Milý Anton Pavlovič, prepáč, ale kto by už dnes chodil do Moskvy? - Zuzana Galková

Foto: Jakub Jančo